Slovo

od Abdrushina pro ducha

Uživatelské nástroje

Nástroje pro tento web


sk:sbornik3:velikonoce

Veľká noc.

8. 4. 1928

Vy, ktorí ste si dali za cieľ slúžiť PÁNOVI s celou silou, buďte silní a pevní! Máte stáť neohrozene a verne, so žiarivým pohľadom s úplnou dôverou pozerať nahor! Súčasne vo vás má človek potom v širokom okolí spoznať majáky, ktoré nádejne oznamujú správny vjazd do prístavu záchrany.

To si hlboko vrite do svojich duší! Neistota stane sa každému jednému záhubou; lebo pochádza z pochybnosti, ktorá prichádza z nedostatku dôvery na božskú pomoc.

Úplne ináč musíte stáť než doteraz. Oveľa pokornejší pred Božou všemohúcnosťou. Vy všetci ste si to doteraz robili ľahkým, a preto ste museli sa ako-tak ešte nájsť ľahkými pri hlbšej vážnosti oddelenia.

Pozrite sa raz správne do seba! Čo nazývate dôverou, je ešte z väčšej časti samoľúbosť so zreteľom nato, že sa vopred domnievate byť oveľa inými ľuďmi, lebo sa vám niekoľkým dostalo milosti počuť to, čo sa iným ešte uprelo. Vo viere v moju misiu sa domnievate, že tým dosť robíte, očakávate preto ochranu a pomoc v núdzach, ktoré tu prídu a nádejate sa byť chránený voči útokom temna. Dokonca veríte, že tým nadobúdate nárok na celkom osobitnú pozornosť, na ustavičnú radu a požehnanie.


Predsa ako je to tu na Zemi? Kde sú všetci, ktorí v splnení svojich prianí ešte ako človek v hrubohmotnosti smú putovať k vlastnému vývoju! Ako ďakujete za túto milosť ďalšieho poskytnutia vášho bytia? Kto medzi touto čriedou tisícok, miliónov a miliárd ľudí je pripravený konečne spoznať najväčšiu povinnosť tejto najvážnejšej hodiny?

Vytiahnite sa von, v močiari sebeckej márnivosti duchovne lenivo sa k tomu stmieva, zakrpatieva, čo sa straní, to taký trpký najvážnejší účel pozemského bytia v sebe nechá byť bdelým. V sile ochromujúceho súmraku svojich duší odsudzujete sa svojmu Bohu vždy viac a nakoniec sa stanete všetkému Svetlu nepriateľskými, lebo to bolestivo zasiahne váš duševný zrak a vám preto pripraví nepokoj.

Viac, vždy viac ľudia padajú, lebo svoju najlepšiu silu chcú využívať len na pozemské, a tackajúco klesajú do pasce duchovnej nečinnosti, spánku, ktorý musí dušu viesť do zatratenia, na zahodenie bytia.

Aj všetci tí, sa tak predstierajúco snažia o duchovné hodnoty, pritom majú seba hlavne len na pozemský cieľ zameraných, často bez toho, byť si správne vedomý seba. Všetci hľadajú ľudskú pochvalu, prívržencov, zoznámenia sa a vodcovstvo.

Kde sú ľudia, ktorí sa šťastím opitý dnes pred Najvyšším majú skloniť pre poskytnutie samého seba vedomého života ako splnenie svojich vlastných prianí s pohľadom na najvyššiu, najčistejšiu radosť v raji? – –

Len málo verných stojí v tejto svätej hodine pri Mne, a bolestne sa na to zo Svetla pozerá. To nie je však ona bolesť, ktorú ľudské duše poznajú, ale bolesť, ktorá zrodí svätý hnev!

Veľká je Božia dobrota, avšak napriek tomu aj neúprosná božská spravodlivosť. Nesmierna jeho všemohúcnosť, ktorej ostáva všetko podriadené. Aj to, čo sa vám chce protiviť.

A ako sa Jeho nevýslovná Láska raz činne zahalila do ľudskej postavy, tak sa teraz pozemsky zjaví ľuďom aj božská Spravodlivosť, železne, neúprosne, odmeňujúco tam, kde odmena patrí, a udierajúco, kde môže vzniknúť iba skaza pekla!

Skôr sa nesmie pomôcť, aby sa jed vyhubil až do poslednej kvapky.

Beda všetkým namyslencom v pozemských vedách, u ktorých sa nájde konto milión vín mylných vývodov! Počítajú sa medzi najzvrhlejších. Ani jeden z nich nemôže zažiť svetlú ríšu. Beda aj pyšným; lebo ich lesk bude miznúť a stanú pred Pravdou v poškvrnených šatách. Stratení sú ľudia, ktorí čakajú na katastrofy, aby až v tom spoznali Pravdu môjho Slová! Rozpomeňte sa na Kristove slová o múdrych a hlúpych pannách ako na proroctvo! Ženích pritiahol! Prišiel v hodinu, v ktorej ho nikto nečakal. Preto medzitým oddelí hlúpe. Inak ani tu. Všetko má za následok splnenie tohto proroctva. To sa oddelí zdanlivým odťahovaním všetko to, ktoré slovo ochotne prijímalo iba výnimočne ako vedľajšiu vec.

U týchto by nemohlo nikdy vzniknúť skrze samého seba o tomto presvedčenie, a preto ani nemá pre nich žiadnu hodnotu. Neuvažujú, že sú duchovne veľmi leniví sa dobrovoľne preciťujúco ponoriť do všetkej hĺbky môjho Slová. A lenivým duchom nie je určený večný život! To je prikázanie, že sa má ľudský duch ustavične držať čulým, má sa s najvyšším nasadením sily usilovať o poznanie, ináč sa v ňom nemôže stáť živým! Ľudia sa nestali bdelými! Netušia, o čo všetko sa už pripravujú. Že stojíme v skutočnosti už dlho v dianí! Všetci sa prebuďte, aby ste to nezmeškali!

Preto ešte raz k vám volám: Prebuďte sa!

Avšak prebuďte sa teraz sami! S celou dušou musíte o to zápasiť, aby vám všetkým ostalo uchované Svetlo. Každé vyššie vedenie zaväzuje!

Milosť, ktorej sa vám dostalo, spočíva v tom, že vidíte svoju cestu do svetlej ríše Boha spočívať v úplnej jasnosti pred sebou. Máte to ľahké, uľahčené, vystúpiť nahor k výšinám. Preto teraz musíte túto veľkú milosť užívať a sa horlivo usilovať nahor so všetkou silou, s celým myslením a cítením! Nič nesmie vás zadržať, nič odvrátiť od tejto cesty. K tomu patrí najvernejšie plnenie povinnosti na tom mieste, ktoré ste si tu na Zemi zvolili, či už v rodine alebo v zamestnaní. Úsilie nahor musí byť pritom prítomné, iba potom bude prítomné požehnanie nad vami aj nad vaším pôsobením.

Aký je predsa ten človiečik malý, a ako sa domnieva byť veľký! Najmä keď verí veriť! Ako sa potom trblieta povznesený v sebe nad svoje predsavzatia, nad svoje chcenie a nad svoje cítenie, ktoré prinesie svojmu Bohu naproti. S akou veľkou sústrasťou sa pozerá na svojich spolublížnych, ktorí sú ešte veľmi vzdialení od tejto viery. Predsa všetok sústrasť je z najväčšej časti iba sebectvo, duchovné vypínanie sa, alebo sa predsa pomieša s týmto silným. Preto sa skúmajte, či dokážete byť takí silní a bezohľadní.

Preto požadujem teraz od všetkých tých, ktorí chcú nasledovať Kristovo Posolstvo, presvedčenie namiesto viery! Lebo kto teraz ani nedokáže v sebe niesť presvedčenie o Pravde božského posolstva namiesto viery, nemá ani zrelosť svojho ducha dosiahnutú, ktorá je nevyhnutná pre vstup do ríše ducha, do ríše jedného Boha, do raja, a bude zavrhnutý! Úplne nezmeniteľne!

Lebo ani jeho najväčšie rozumové vedenie nenájde žiadne východisko! Musí zaostať a je stratený.

Teraz sa sotva dá očakávať, že s ďalším vývojom z Kristovho a môjho Posolstva Grálu naučených pojmov Boha sa znova zmení! Toto ostane jestvovať, lebo ďalšie neexistuje. S jedným dnes ešte chýbajúcim vstupom do duchovna a zdokonalením sa v tom príde váš duch predsa tak ďaleko dostať presvedčenie o tejto skutočnosti do vnútorného prežívania. Potom by mohol každý ľudský duch vedome stojací v Božej sile pôsobiť vo veľkosti, ku ktorej už bol na začiatku povolaný. Avšak potom si ani nikdy viac nebude namýšľať, že v sebe nesie božskosť. Tento mylný blud je iba pečiatka a pečať jeho dnešnej nemohúcnosti.

V takom správnom vedomí potom aj najskôr spočíva veľká pokora, ktorá vznikne oslobodzujúcou službou, čo tvorí základnú požiadavku čistého Kristovho učenia.

Na tomto mojom Bohom chcenom slove bude mať sám každý jeden ľudský duch odmerané a tým sa stane na základe svojho vlastného rozhodnutia jeho súdom.

Požadujem teraz presvedčenie namiesto viery! Kto ho viac nebude schopný zrelosťou svojho ducha uchytiť, kto v tom nedokáže osláviť vzkriesenie z viery, ten sa sám stane zatrateným! Iba tvrdý kruh s ohláškou zúfalstva plnej sily dokáže ho ešte zachrániť! Nič iné nesmie okrem toho teraz byť ešte cenné! To má platiť pre jeho celé bytie!

Amen. 1)

sk/sbornik3/velikonoce.txt · Poslední úprava: 01.10.2015 00:17 autor: Marek Ištvánek